Vyzivne latky: Datle obsahuju vela mineralnych latok, zeleza, draslika, vapnika, fosforu, provitaminu A, vitaminy skupiny B, kyselinu listovu a kyselinu pantotenovu. Vdaka tymto latkam dodavaju telu energiu a dusevnu sviezost, znizuju krvny tlak, prospievaju zdraviu pokozky a krase vlasov. Vapnik posilnuje kosti a zuby.
Zasobne energie: Plody obsahuju 27-50% cukru, su pomerne kaloricke. Jedna dalta doda nasmu telu dostatok energie na 15 minut. Maju najvacsie mnozstvo cukru zo vsetkych susenych druhov ovocia.
Ako ich jest: Datle su vdaka svojim ucinkom idelanou desiatou dusevnej pracujucich a studentov. Povzbudzuju pri poklese vykonu a unave. Pripravuje sa z nich ovocny chliev, datlovy med a sladidlo do kasi a peciva. Su vynikajucou pochutkou v zmesi s vlockami, jogurtom a pridavaju sa do kolacov. Dostanete ich kupit na vahu alebo uz v hotovych balickoch.
Vyberajte zrele plody: Granatove plody su gulate, velkosti jablka, s hladkou kozovitou supkou. Pri nakupovani vyberajte najvacsie a rovnomerne vyfarbene jablcka. Zrele maju zlto-cervenu farbu.
Ako ich jest?: Mozno sa vam uz stalo, ze ste si domov priniesli granatove jablcko a po rozrezani ste neveriacky pozerali na semienkami preplneny plod. Jablcko prerezte na polovicu a lyzickou z neho vyberajte duzinate jadierka, z ktorych kazde obsahuje jedno semienko. Semienka mozete bez obav prehtlat. Jadierka su stavnate a chutou aj vyzorom pripominaju cervene ribezle, len su o nieco sladsie. Dozrete maju sytocervenu farbu. Plody mozete aj odstavit. Povalajte ich po tvrdej podlozke, potom vyrezte do supky otvor a vytlacte stavu. Stava s apouziva v studenej aj teplej kuchyni. Pridava sa do napojov, kokteilov, vyrabaju sa z nej sirupy a polievaju sa nou aj mucniky.
Zazracne ucinky: Z minulosti sa traduje, ze plody podporuju sexualitu. Stava pomaha proti zaludocnym tazkostiam. Jablcka obsahuju velke mnozstvo antioxidantov, ktore chrania proti rakovine. Obsahuju 14-21% sacharidov, 3-4% kyselin, vitaminy skupiny B, male mnozstvo vitaminov C, vela draslika, tiez horcik, vapnik a zelezo.
Bohate na ziviny: Hrusky obsahuju mnozstvo pre organizmus dolezitych latok, provitamin A, vitaminy C, B, kyselinu listovu, zinok, zelezo, med, vapnik, draslik a jod. Su zdrojom vlakniny potrebnej na travenie.
Na dobre travenie: Az 80% hrusiek tvori voda, ktora rychlo privadza ziviny do criev, cisti ich, odstranuje zapchu a crevne problemy. Stredne velka hruska obsahuje 420 kJ, 2,5 g vlakniny a 25 g sacharidov. Komplex ucinnych latok posobi dezifekcne, mocopudne a mierne prehana. Toto ovocie zaroven precistuje organizmus, zbavuje ho jedovatych latok, pomaha znizovat hourcku, odvodnuje a posilnuje imunitny system. Ak vsak trpite hnackami, mali by ste sa konzumacii hrusiek vyhybat.
Siroke uplatnenie: Hrusky by ste nemali skladovat prilis dlho, pretoze stracaju dolezite vitaminy. Mozete si z nich pripravit dzusy, kompoty, dzemy, ovocne salaty. Mozete ich tiez kandizovat a sladit. Ususene hrusky su vybornou sladkou nizkoenergetickou maskrtou. Ak chcete posilnit ich ucinky na travenie, mozete ich skombinovat s ovsenymi vlockami. Vyuzivaju sa ako sucast slavnostnych pokrmov z tmaveho masa alebo zveriny, vyborne chutia aj hruskove mucniky.
Domace su lepsie: Ak mate moznost, kupujte si hrusky vypestovane na Slovensku, pretoze dovezene maju kratky cas skladovatelnosti, a aby dlhsie vydrzali, postrekuju ich prostriedkami proti plesniam a lestia ich voskom. Vyberajte si zdrave plody a nekupujte hrusky s hnedymi skvrnami. Pred konzumaciou ich nezabudnite poriadne umyt.
Zdroje energie: Banany obsahuju jednoduche sacharidy, ktore poskytuju energiu. Nenachadza sa v nich takmer nijaky cholesterol ani sodik. Tri stredne velke banany dodaju dospelemu cloveku odporucanu davku vitaminu B. Nezanedbatelne je aj zastupenie vitaminu C, B1, B2, E a fosfatov. Glukoza a vitaminy okamzite vstupuju do organizmu a dostavaju ho do stavu pohotovosti. Su tiez bohate na mineraly, najma na draslik, horcik a zelezo.
Hygienicke balenie: Zlte ovocie ma velku vyhodu, ze rastie v supke, ktora vlastne vytvara jeho prirodzene hygienicke balenie. Vdaka tomu su banany hodnotnou potravou pre male deti, pretoze supka ich chrani pred bakteriami a spinou.
Crevne tazkosti: Vo vyznamnom mnozstve ma v bananoch zastupenie pektin - vlaknina dolezita pre srdce a cievy, ktora pomaha ocistovat crevo.
Len dozrete: Mozno ste nevedeli, ze banany s aoberaju uplne zelene a ukladaju sa do chladiacich kontajnerov, ktore spomaluju proces dozrievania. Jest by ste ich mali dozrete, ale nie prezrete. Najviac vitaminov maju banany, ktore dozreli na stromoch. Zial, na Slovensku sa k nim nedostaneme, preto sa musime uspokojit s ich umelo dozretym, ale aj tak chutnym variantom.
Preco sa z unavy pribera: Odbornici konstatovali, ze pri nedostatku spanku sa hormony spravaju ako poblaznene oproti ich prirodzenemu stavu, napriklad hormony grelin a leptin - dva regulatory apetitu ludskeho tela. Grelin posobi na pocity hladu a pomaha pri tvorbe tuku. Leptin sprostedkuva pocit sytosti. Pri kratkom spanku sa obsah grelinu v krvi zvysuje a naopak mnozstvo leptinu klesa.
Vysledky testov: Po styroch alebo piatich hodinach spanku pocitovali testovane osoby mimoriadne velky hlad. Ten zahanali sladkostami, cipsmi, oreiskami ci chlebom - vsetko su to potraviny, ktore napriek svojmu vysokemu podielu sacharidov rychlo dodaju organizmu potrebnu energiu. Pretoze prave tie nase telo vtedy vyzaduje na to, aby mohlo bojovat s malatnostou a stresom. Organizmus sa tak snazi deficit energie a spanku vyrovnat kaloriami prijatymi navyse.
Dostatok spanku: Ludia, ktori svojmu telu pravidelne dopraju dostatocne mnozstvo oddychu a spanku, pocituju mensi hlad. Namiesto potravin bohatych na sacharidy, z ktorych priberame, aj vyberaju zdrave zasytujuce jedla ako ovocie, zeleninu, celozrnne produkty alebo jogurty.
Vyspali ste sa?: Ak vas opat niekedy prepadne vlci hlad, opytajte sa sama seba, ci ste dostatocne vyspata. Mozno by vam v tej chvili viac pomohlo kratke 20 minutove zdriemnutie ako kaloricka tabulka cokolady. Aby ste mali svoj prijem potravy pod kontrolou, mali by ste kazdu noc spat od 7 do 10 hodin.
Plne vitaminov: Cerstve gastany maju rovnaky obsah vitaminu C ako citrony, su zaroven zdrojom vitaminov B1, B2 a mineralnov - draslika, fosforu, zinku a zeleza. Obsahuju aj vapnik a karoten. Plody sa skladaju z 3% tukov, 8%bielkovin a 42%ˇcukrov, najma skrobu. Preto maju vysoku energeticku hodnotu, dokonca 10 krat vyssiu nez varene zemiaky.
Liecive ucinky: Jedle gastany pomahaju pri zaludocnych tazkostiach, ktore vznikaju ako nasledok stresu, podporuju travenie a maju antisepticky ucinok. Odporucaju sa pri chudokrvnosti, bolestiach hlavy, chronickom kasli a vycerpani. Liecive ucinky ma dokonca aj kor astromu a mlade listky. Gastany su vhodne pre deti, starsich ludi, sportovcov a fyzicky narocne pracujucich. Pomozu studentom lepsie zvladat stresove pripravy na skusky. Pre vysoky obsah cukru sa im mali vyhybat diabetici.
Ako skladovat?: Gastany su nachylne na plesne, preto by sa mali skladovat v chlade a skonzmuvat co najskor. Cerstvo nazbierane plody odporucame nechat niekolko dni pri izbovej teplote dozriet a vysusit. Potom ich mozete uchovavat priblizne mesiac v chladnicke, este dlhsie vydrzia na chladnom mieste ulozene vo vlhkom piesku.
Varene alebo pecene?: Pred pecenim treba gastany narezat, aby sa ich hneda supa dala lahko odstranit. V niektorych krajinach sa bezne podavaju ako priloha spolu so zemiakmi k masitym jedlam. Varene sa najcastejsie spracuvaju na pyre alebo krem.
Lubovnik: Obsahuje latku hyperforin, ktory s apouziva aj do klasickych antidepresiv.
Valeriana: Su zname najme etericke oleje, ktore upokojuju a pomahaju proti nespavosti.
Mata: Vona a oleje obsahujuce matu uvolnuju krce, posobia antibioticky a aj utisuju bolest.
Zihlava: Bylina bohata na mineralne soli zbavuje jedov a precistuje krv, ocistuje a tym aj udrziava cloveka mladym.
Rebricek: Etericky olej zo susenych kvetov podporuje cinnost zlcnika a pecene a tym sa stara o vylucenie nestravitelnej zlozky potravy.
Rozmarin: Ihlicie obsahuje gafor, tanin a oleje, ktore posilnuju krvny obeh a nervy.
Levandula: Cerstva vona zahana temne myslienky a migreny, upokojuje a ozivuje, zarucuje dobry spanok.
Kvet lipy: Od davnych cias je znamy ako ucinny prostriedok proti chripke, kvety posobia proti nervozite a trvalemu stresu.
biela kapusta, 2 konzervy paradajok, 1 kg zemiakov, 6 dlhych cibuliek, 2 papriky, zeler, viazanicka petrzlenovej vnate, cierne korenie, kari, cili
Zeleninu ocistime, umyjeme a nakrajame na male kusky. Nakrajanu zeleninu dame do velkeho hrnca a dolejeme vodou az po vrch. Polievku privedieme do varu a nechame 10 minut vriet, potom znizime teplotu a varime dalsich 25 minut.
Polievku jedzte vzdy, ked vas pochyti hlad. Zjedzte jej tolko, kolko sa do vas zmesti. A nezabudajte pit!
Ovocne stavy - skryte kaloricke bomby: Odbornic ina vyzivu teraz jednoznacne potvrdili, ze medzi konzumaciou fruktozy a nadvahou existuje priama suvislost! Domnievaju sa, ze fruktoza negativne vplyva na schopnost latkovej premeny, a preto sa moze tuk lepsie ukladat. Nastastie si tento neprijemny efekt vztahuje len na ovocne stavy a nie na cerstve ovocie.
Napoje maju zahnat smad: Ovocne stavy, vino a rozne ochutene druhy kav vam nepomozu zahnat smad, ale pijeme ich vacsinou kvoli pozitku z chuti. Pri vychutnavani kavy nezabudnite zaroven vypit aj 2 dl cistej vody.
Denny prijem rychlo prekrocite: Odporucany denny energeticky prijem zien sa pohybuje okolo 7980 kJ. Ak vsak pocas dna vypijete 2 pohare koly, ladovu kavu, 2 dl pomarancovej stavy a vecer 2 pohare ceveneho vina prijmete vo forme tekutin 2250 kJ, teda takmer tretinu celkoveho odporucaneho mnozstva. Ak si potom nedate pozor na kJ prijimanych jedal, lahko urceny limit prekrocite.
Voda vyriesi smad bez kJ: Idealnymi napojmi su voda, ovocne a bylinkove caje. Denne by ste mali prijat minimalne 1,5 l tekutin.
Aby ste nezabudali pit: Na miesta, kde na pitie lahko zabudate, vam tuto povinnost pripomenu farebne nalepovacie stitky. Ak vam pitie cistej vody pripada prili sfadne, mozete si ju ochutit malym mnozstvom ovocnej stavy alebo caju. Telo tekutiny lepsie prijme vtedy, ak ju budete pit v malych duskoch.
Cervena je vyzivnejsia: Oproti bielej kapuste ma nielen vyraznejsiu chut, ale obsahuje aj viac bielkovin s dolezitymi aminokyselinami, viac sacharidov a menej vlakniny. Najdolezitejsie latky, ktore dodava nasmu telu, su vitaminy C,A,B, zelezo, zinok, selen a kyselina listova. Mozete ju pridavat do zeleninovych salatov, dusit alebo parit.
Biela na kvasenie: Biela kapusta sa pripravuje rovnakym sposobom ako cervena. Nenahraditelna je napriklad pri priprave strapaciek alebo pirohov. Obsahuje rovnake vyzivne latka ako cervena kapusta, len v mensich mnozstvach. Kyslu kvasenu kapustu si mozete pripravit doma v sude alebo kupit v obchode. Je vhodna ako priloha k masu, pretoze neutralizuje tuky. V obdobi nedostatku vitaminov je kvasena kapusta ich zasobarnou. Vdaka kvaseniu ma vysoky obsah vitaminu B 12, B6 pyroxinu, B5 a kyseliny pantotenovej. Kvasena kapusta pomaha aj pri pocite plnosti a paleni zahy.
Na stihlu liniu: Kapustu by ste nemali obist pri odtucnovacich kurach. Vyrazne napomaha odvodnovanie organizmu. Je zdrojom vlakniny, ktora odstranuje zapchu, ochabnutost criev, jedovate latky v crevach a spoluvytvara crevnu floru. Jednoducho kapusta povzbudi vase lenive creva.
Zdrava stava: Stava z cerstvej kapusty ma tiez pozitivne ucinky na nas organizmus. Lieci zaludocne vredy, dvanastnik a choroby hrubeho creva. Zmiernuje zapaly, dezinfikuje a oidvadza skodlive latky cez kozu.
